Tvorba online dotazníka
Prečo nie Google Forms ?
Podobné výsledky ako z Google dotazníka sú aj z iných voľne dostupných systémov. Problémom týchto online riešení je výstup v slovnej forme. Výsledky je potrebné náročne prekódovať, kde vzniká zvýšená časová náročnosť aj priestor pre chyby.
dotaznik.3gen.sk
Naše vlastné riešenie poskytuje výstup v textovej aj kódovanej forme. Vytvorený dotazník pomocou nášho nástroja ušetrí hodiny náročnej práce, ktoré radšej využijeme pri analyzovaní odpovedí. Vzorový dotazník nájdete na našej stránke dotazniky.3gen.sk
Formulovanie otázok
Adekvátne položená otázka si vyžiada aj adekvátnu odpoveď. Pre dotazník to platí dvojnásobne.
To znamená, že:
- Otázka sa nesmie pýtať na dve veci.
- Otázka nesmie byť formulovaná neurčito, hmlisto.
- Otázka sa nepýta na záležitosti, v ktorých respondent nie je kompetentný.
- Otázka nesmie byť formulovaná ako dlhá veta a zložité súvetie.
- Otázka nesmie byť sugestívna, zavádzajúca, ani tendenčná.
Otázky musia byť všeobecne formulované tak, aby sa z odpovede na ne dalo získať maximum informácií. Správne položiť otázku neznamená iba dodržanie určitých zásad, ale je to dôkladne premyslený krok. Toto je v mnohých prípadoch podceňované.
Je totiž obrovský rozdiel to, na čo sa chceme spýtať a to, ako sa na to spýtame.
Vytváranie otázok
Ak potrebujeme vedieť, či sa niekto zaujíma napríklad zaujíma o ekológiu, tak sa môžeme pýtať sólo otázkou:
„Zaujíma vás ekológia?“
Možná odpoveď je 1=nie / 2=áno.
Alebo sa môžeme opýtať:
„Do akej miery sa zaujímate o ekológiu?“
Vašu odpoveď vyznačte na škále od 1 do 10, kde 1 znamená „vôbec ma to nezaujíma“ a 10 znamená „veľmi ma to zaujíma“.
Na desať stupňovej škále získame viac informácií. Navyše je možné v prípade potreby vytvoriť aj dichotomickú škálu 1=nie a 2=áno a tým získať ďalšie možnosti pri štatistickom vyhodnotení.
Najkomplexnejšiu odpoveď však získame batériou otázok, ktorými zisťujeme javy indikujúce záujem o ekológiu:
Triedite doma odpad?
Keď si umývate zuby, nechávate tiecť vodu stále?
Svieti sa u vás doma len tam, kde práve ste?
Voľba škál merania
Škálou merania rozumieme stupnicu, na ktorej budeme merať odpovede respondentov.
Škála môže byť :
- nominálna
- poradová
- intervalová
- pomerová
Napríklad vek respondentov môžeme merať na všetkých štyroch škálach. Pohlavie, národnosť, bydlisko, a iné socio-demografické údaje meriame obvykle na nominálnej škále. Podľa škály merania si určíme premennú, do ktorej uložíme získané odpovede na otázku dotazníka.
Od premennej (nominálna, poradová, intervalová, pomerová) závisí, aké štatistické metódy sa dajú použiť pre analýzu dát.
Nominálna škála napríklad umožňuje analýzu počtu odpovedí v jednotlivých variantoch a ich percentuálne vyjadrenie. Intervalová premenná umožňuje aj voľbu pokročilejších štatistických metód, ako je regresná analýza.
Aké štatistické metódy použijeme na analýzu dát
Už pri tvorbe dotazníka musíme uvažovať o tom, aké štatistické metódy použijeme pre analýzu dát, ktoré zozbierame.
Ak dotazníkom chceme získať rýchle informácie o tom, ako je klient s našimi službami spokojný, vystačíme si s opisnými štatistikami, druhostupňovým triedením, prípadne s chí- kvadrát testom nezávislosti alebo s binomickým testom.
Ak dotazníkom chceme získať dáta, ktoré majú umožniť testovanie výskumných hypotéz, potom uvažujeme o t teste, analýze rozptylu a korelácii v rámci analýzy dvoch premenných.
V závislosti od štatistickej metódy zvolíme aj škálu merania.
Máme aj špeciálne metódy, napríklad pre početné premenné (Count Variables) s inflačným počtom núl.
Aké štatistické metódy možno použiť, keď už sú dáta zozbierané?
Pomerne často sa stretávame s tým, že dáta sú zozbierané a výskumník nevie, aké štatistické metódy má použiť pre ich analýzu.
Voľba metód v tomto prípade je obmedzená tým, aké premenné máme k dispozícii.
Ak sú všetky premenné nominálne, potom sme obmedzení iba na analýzu absolútnych a relatívnych počtov vo frekvenčnej tabuľke, chí kvadrát testy dát v krížovej tabuľke, binomické testy, ktoré však vyžadujú dichotomické premenné.
Dobrou radou na záver: Už pri tvorbe dotazníka myslite na metódy, ktoré budete môcť použiť pre analýzu zozbieraných dát.
Výpočet minimálnej veľkosti výskumnej vzorky
Dôležitou otázkou ostáva, aká veľká má byť výskumná vzorka.
Výpočet štatistickej významnosti testu je v mnohých prípadoch závislý od veľkosti vzorky.
Rozdiely môžeme vidieť v nasledovnom prípade. Korelačný koeficient r=0,075 bude na vzorke N=3500 respondentov štatisticky významný, nebude však významný na menšej vzorke N= 90, hoci korelačný koeficient r=0,525 už významný bude.
Ak chceme, aby boli výsledky testov významné, teda že medzi testovanými premennými je aspoň malá vzájomná závislosť, musíme vypočítať veľkosť našej minimálnej vzorky. Podobne je to aj pre najpoužívanejšie t testy, neparametrický Mann-Whitneyho test ako aj ďalšie testy
Čo všetko musí mať dobrý dotazník
Krátky dotazník, týkajúci sa len jedného presne vymedzeného problému, môže mať len 3 uzavreté a dve otvorené otázky. Sú však aj štandardizované dotazníky, ktoré majú až 50 až 90 otázok.
Aj ten najjednoduchší, avšak správne vytvorený dotazník, nám môže poskytnúť to, čo potrebujeme.
Ani stovka otázok nám neprinesie dáta s užitočnými informáciami, ak je dotazník vytvorený narýchlo, bez náležite prípravy a úvahy.
Tvorba dotazníka musí odpovedať na nasledovné otázky:
- Na čo má dotazník slúžiť?
- Čo chceme dotazníkom zistiť?
- Kto je adresátom, koho sa budeme pýtať?
- Akými štatistickými metódami chceme získané údaje vyhodnocovať?
- Ako sa dotazník dostane k adresátom?
Ak na niektorú z otázok neodpovedalo 33% a viac respondentov, otázka bola pravdepodobne pre respondenta citlivá a nebola formulovaná správne.
Myslime teda na to, že dotazník je síce rýchly nástroj získavania informácií, ale len dobrý dotazník umožní zozbierať kvalitné dáta.